Vláda istôt výtvarníkov

Autor: Daniel Mikletič | 28.4.2012 o 14:06 | (upravené 28.4.2012 o 16:32) Karma článku: 3,92 | Prečítané:  156x

Tak som si prebehol Programové vyhlásenie vlády - a odľahlo mi. Aspoň sa uľaví priateľom výtvarníkom, sochárom, pomyslel som si: „Vláda zváži možnosť podpory výtvarnej tvorby a súčasne estetizáciu verejných stavieb prostredníctvom zavedenia povinnosti použiť stanovené percento z celkových nákladov verejnej stavby na nákup umeleckých diel."

Nepochybujem, že už teraz si súkajú rukávy na estetizáciu objektov pri trebárs budúcom Národnom futbalovom štadióne, či nových digitalizovaných kinách, masovo digitalizovaných archívoch, knižniciach, múzeách, galériách až verejno-právnych médiách a databázach. A veru, položte si ruku k srdcu, komu by sa nepáčil takýto percentuálne uzákonený estetizovaný digitalizovaný svet? Táto „technocolorový“ digitalizovaný sen je opojný, držím mu palce. No je akýsi nemý, akosi nepočujem zvuk, žiadna hudba. V celom vyhlásení vlády, teda ani v stati o kultúrnej politike, nenájde slovo hudba.

Už filozof Platón tvrdil, že pri výchove detí sú najdôležitejšie gymnastika a hudba. Gymnastika tvaruje telo, učí chrabrosti a hrdosti, hudba následne tvaruje dušu, dáva jej miernosť a jemnosť. Iba zjednotením týchto dvoch elementov môže prísť, podľa Platóna, k harmonickej vyváženosti charakteru. O tom, čo mieni vláda robiť v prospech športu a mládeže nájdete v programe minimálne sedem konkrétnych ambicióznych plánov. O hudbe ani slychu.

Viac než tridsiatka komerčných rozhlasových staníc, dvadsiatka licencovaných internetových rádií a okruhy verejnoprávneho rozhlasu vysielajú denne 24 hodín na štátom prepožičaných frekvenciách v priemere viac než 60% rôznožánrovej, no najmä populárnej hudby. Za použitie hudby autorom platia všetky spolu ročne ochrannému zväzu rádovo 1,1 milióna euro. No predaná reklama len v šiestich najpočúvanejších rádiách však dosiahla v roku 2011 sumu skoro 77 miliónov euro. Hudba slovenských autorov a interpretov z toho predstavuje sotva 10%. V preklade to znamená, že 90% autorských odmien by každoročne malo putovať do zahraničia...

Nejestvuje zákon na ochranu domácej hudby. V rádiách dnes už nevládnu ideológovia, cenzori, ale neúprosné unifikované zásady tzv. „call-outových systémov“, teda nejasne definovaných prieskumov na základe telefonických ankiet - a vraj tak vznikajúcich rotácii cca 40-tich skladieb vraj vhodných pre formát toho-ktorého rádia. Hudbu do vysielania napokon zaraďujú počítačové softvéry. A to aj vo verejno-právnom rozhlase. I tak sa mohlo stať, že napríklad v Českom rozhlase po besede o holokauste a plynových komorách nacistov bola selektorom zaradená pieseň: „Pojď stoupat jak dým...“

Najčastejšou vetou vyslovovanou pracovníkmi zodpovednými za zaraďovanie hudby v rádiách sa tak dlhodobo stáva veta: „Žiaľ, táto pieseň nie je vhodná pre formát nášho rádia.“ Dnes mám pocit, že ani slovenská hudba nie je vhodná ani pre formát tejto vlády. Vitajte teda v krásnom estetizovanom digitalizovanom svete čoskoro takmer bez slovenskej hudby!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?