V dokonale odhlučnenom podzemnom kryte sa usádzajú radní. Miestnosť, ktorá slúžila ako bývalý sklad zbraní Ľudových milícii je plne zabezpečená, trojnásobne zaistená systémom nepreniknutia žiadneho signálu von, či aj dnu. V nevzhľadných skriniach sú ešte staré, no funkčné plynové masky a zásoby konzerv pre každý prípad. Predseda rady aj tak dáva pokyn bezpečnostnej službe, aby zapla výkonnú rušičku. Čas: 03:11. Zasadanie teda môže začať.
V tom istom čase nastáva panika v centrách odpočúvacích centrách v Záhorskej Bystrici, na Kolibe, v pražských i iných európskych centrálach odposluchu Rady STV, skúsení dôstojníci zaoceánskych výzvedných služieb znechutene zhadzujú pískajúce sluchátka. Neúčinné dekódovacie systémy nedokážu prelomiť rušičku. Drahé špionážne zariadenia nemôžu pomôcť, konkurencia sa nič nové nedozvie. Je to veľké víťazstvo pre STV a silný úder pre zvyšok ľudstva. Mozgový trust Rady Slovenskej televízie schvaľuje nové programy bez toho, aby o tom konkurencie vedela.
Na poodhalených tvárach členov rady sa zračí únava aj úsmev. Sú to oni, zástupcovia verejnosti, oni, hrdinovia dnešných čias. Oni sú vlastne aj verejnosť. Oni určia to, čo verejnosť chce, na čo sa bude musieť dívať a za čo bude verejnosť platiť. Oni predsa boli zvolení ľudom, verejnosťou, teda konkrétne koaličnou radou, čo je niečo ako celý národ, ak nie aj viac. Oni majú to právo potajme rozhodnúť na aké účely pôjdu milióny eur verejnosti. A tak rozhodujú.
Čas 07:44. Tajné zasadanie Rady STV končí a jeho závery sú tajné. Jej utajení členovia tajne odchádzajú. Vysielanie Slovenskej televízie pokračuje. Na tajných, teda kódovaných analógových aj digitálnych frekvenciách. Je určené len pre verejnosť. Teda len pre tých pár dôveryhodných členov Rady STV. Ostatní nedôveryhodní občania Slovenska, ktorí by jeho obsah mohli vyzradiť konkurencii ho sledovať nemôžu. A značná časť je aj rada, že im to rada zakázala. Len ich tak trochu mrzí, že musia platiť za takúto tajnú službu „verejnosti". No čo už?, taká je už raz u nás v demokracii verejnosť!